oravak

Keď som bol malý, čo už bolo veľmi dávno, rodičia a starí rodičia mi hovorili pri jedle, aby som všetko spapal, lebo nebude so mňa poriadny chlap. Tak som „žral a žral“  a  stal som sa chlapom, ale do toho poriadneho mám ešte stále ďaleko. Ako malý som mal najradšej buchty na pare, šúľance so škoricou, čerstvý chlieb natretý so šmaľcom a čerstvo upečené  posúchy. Pamätám si, ako sme sa potajme zakrádali do stajne a do plechového kvietkovaného hrnčeka sme si nadojili čerstvého mliečka, ktoré sme vypili ešte teplé. Nepohrdli  sme ani v sýpke ukrytou klobáskou, ktorá bola zahrabaná v truhlici so zrnom ,slaninou či šunkou, ktorú sme potajme ukrajovali v udiarni.   Moji starí rodičia sa dožili pomaly 90 rokov a nikdy si nelámali hlavu nad tým, čo zdravé zjesť, ale skôr sa potykali s problémom čo do hrnca. A tak sa jedlo všetko zdravé aj „nezdravé“.  Dnes sa o  výžive a jedle sa toho popíše neúrekom až to  niekedy hraničí so zdravým rozumom. Možno by stačilo odložiť všetky tie „múdre knihy“ a počúvať svoj organizmus, ktorý vie najlepšie, čo mu chýba a začať používať svoj rozum. Uznávam teóriu jesť radšej menej a často, ako naraz a veľa . Po úraze som bol rok o barlách a vyskúšal som delenú stravu, čo funguje mimoriadne účinne, lebo som jedol rovnaké množstvá a nepribral som ani gram na viac. Nejsť po 18 hodine, dostatok čerstvého ovocia a zeleniny a hlavne pohyb, sú tiež rozumné riešenia. Každý extrém považujem za škodlivý. Nielen prejedanie sa tučným a nezdravými pokrmy môže byť problémom, aj prehnaný pravý opak spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti. A ľudí, ktorí sú posadnutí len zdravými jedlami, stále pribúda nielen medzi ženami, aj mužmi. Lekári potom hovoria o diagnóze orthorexia nervosa a varujú, že je nebezpečná podobne ako anorexia. Diagnózu prvýkrát pomenoval v roku 1997 Kalifornský lekár Steven Bratman a definoval ju ako trvalú fixáciu na "správne stravovanie". Donedávna však touto chorobou trpelo tak málo ľudí, že sa o nej hovorilo len zriedka. Ale dnes je ortorektikov medzi ľuďmi s poruchami príjmu potravy už značné množstvo a tých čo poznám, nevyzarajú moc zdravo.  Ostatné skupiny ľudí s poruchami príjmu potravy sa väčšinou zameriavajú na množstvo potravy, ale ortorektici môžu mať nadváhu alebo vyzerať normálne. Dívajú sa len a len na druh jedla , ktorý konzumujú a problém je v tom, že ortorektici majú svoje vlastné a veľmi tvrdé pravidlá týkajúce sa konzumácie jedla. Nedotknú sa cukru, soli, kofeínu, alkoholu, pšenice, lepku, kvasníc, sóje, kukurice a mliečnych výrobkov. To vedie k takzvanej neviditeľné podvýžive, keď dotknutý má normálnu váhu alebo nadváhu, ale jeho telu chýba celá škála pre život dôležitých látok.  

Dnes grilujem kurence/tie naše, lebo tie poľské smrdia ako hovädo asi po rybách a sú nechutné/ a doplním to domácou čerstvou zeleninkou , zemiakmi bez chémie a umelých hnojív.

Všetkým prajem dobrú chuť k nedeľnému obedu a nepozerajte na kalórie!!!!