oravak

Zamrznutá plocha Štrbského Plesa vo Vysokých Tatrách sa premenila na ihrisko, na ktorom si zmerali sily hráči svetového mena, ktoré nám bežným smrteľníkom samozrejme nič nehovoria. Pólo nie je určené pre širokú verejnosť, čo bolo preukázané aj na tomto turnaji. To, že s konaním turnaja museli vopred súhlasiť aj ochranári, ktorí napríklad stanovili „prísne“ pravidlá na dodržanie čistoty na zamrznutej ploche plesa, považujem za smiešne.  Po koňoch sa musel napríklad dôsledne odstraňovať trus,  lebo jazere totiž žije vzácna ryba síh maréna, ktorej populácia v Tatrách je jediná na svete. Len ma tak napadá, či ochranári videli niekedy aj koňa čúrať? To sú litre a litre moču, ktorý zostane v ľade a na jar naša „síh muréna“ dostane svoju dávku amoniaku tak, či tak.

Úmysel založiť tradíciu turnajov a aj týmto podujatím pomôcť vrátiť Vysokým Tatrám honor, lesk a slávu, ktorú požívali v predchádzajúcich obdobiach, je podľa mňa tiež dobrá hovädina.  Podčiarklo mi to červeným , tak opravujem hovädzina a vystihuje to podstatu dobytka, ktorým sa asi cítila väčšina zúčastnených, menej majetných a vplyvných. Pozerať pólo pomaly z niekoľko stometrovej vzdialenosti, to chce naozaj hľadieť ako „teľa na nové vráta“ a nejeden si povedal „ja vôl, prípadne krava, na čo sme tu vlastne liezli a čumíme tu ako teľatá spoza oplôtka“.  Chcieť vrátiť Tatry medzi popredné európske strediská, kam ešte pred pár desiatkami rokov patrili, je síce pekný úmysel, ale u väčšiny „len zúčastnenej verejnosti spoza oplôtka“ na tomto „neverejnom snobstve“ je málo pravdepodobné, že sa po tejto „Snowkonine“ do Tatier ešte vrátia. A tým majetnejším bude pri prelete svojim vrtuľníkom, alebo lietadlom stačiť pohľad z výšky na Tatry cestou do Rakúskych Álp, prípadne Karibiku.  

Na strávenie pekného dňa určite nepotrebujeme snobské akcie. Prajem vám peknú víkendovú prechádzku, tá naša sa nám napríklad včera vydarila.