Moje deti sa mi stále sťažujú, že už majú prečítané všetky rozprávky. Dnes v noci o druhej som prišiel z práce a pustil som sa do pozerania hokeja. Popri tom som im vymyslel príbeh, ktorým by som ich chcel večer prekvapiť. Čo myslíte, podarí sa mi to?
Jedna stará legenda hovorí, že v ošarpanej zvonici na konci mesta žil kedysi slepý zvonár. V jej rozpadnutej veži sa dodnes nachádza jeden výnimočný zvon, o ktorom sa rozpráva nejedná príhoda. Málokto poznal zvonárovú tvár a hlas, lebo odkedy bol slepý, vôbec nechodil medzi ľudí. Len pri zazvonení jeho zvonov v mestských vežiach a vežičkách si ľudia šeptom hovorili, že zvonár k nim prehovoril. Hlasy jeho bronzových zvonov po stáročia sprevádzajú ľudí v meste, odmeriavajú im neúprosný čas a vyzývajú ich k modlitbe. Ich srdcia bili na poplach, oznamovali príchod sviatkov, alebo odprevádzali človeka na jeho poslednej ceste. Dnes si už nikto ani nespomenie, ako zvonár prišiel o svoj zrak, ale tí najstarší hovoria, že pri odlievaní jedného zvona vyprskla žeravá mosadz z otvoru v zemi, zasypaného pieskom a vypálila mu obe oči. Iní vo svojom príbehu spomínajú na požiar vo zvonici, ktorý ho pripravil o celú rodinu a on si potom vraj zo žiaľu vyplakal obe oči. Ale najviac si ľudia rozprávajú príbeh, ktorý hovorí o tom, ako sa zvonár upísal diablovi. Diabol ho naučil zvonárskemu umeniu, za čo ho ale zbavil zraku, aby zvonár získal majstrovský hmat a sluch, ktoré ho urobili jedinečným. Jemným hmatom potom dokázal hladiť hlinu tak, že vytvoril dokonalé hlinené formy zvonov s fascinujúcimi reliéfmi, nad ktorými ľudia onemeli úžasom. Jeden z jeho zvonov bol však od začiatku výnimočný. Jeho jedinečný zvuk, akoby sa stal bodom medzi nebom a zemou a legenda hovorí, že bol odliaty z tisícročia starého prasknutého zvonu, ktorý zažil mnoho vojen a nešťastí. Ten bol náhodne odhalený úderom blesku do starej lipy, ktorá ho ukrývala po dlhé stáročia pod svojimi koreňmi a bol prvým majstrovským dielom ,už vtedy slepého zvonára. Ten po odliatí zvonu počas jeho chladnutia v zemi tri týždne nejedol a nespal, len sa modlil k Bohu a čakal na tú nadpozemskú chvíľu, kedy srdce zvonu rozozvučí jeho prvé tóny. Tie sa šírili celým mestom a nebolo miesta, kam by neprenikli, a akoby zastavili čas v meste na niekoľko minút. Nápis na zvone "est mea cunctorum terror vox deamoniorum" „môj hlas je postrach všetkých zlých démonov“ , bol odplatou zvonára nečistým silám, ktoré ho pripravili o zrak, ale nie o rozum. Svojou ľudskou obetou a majstrovskou výnimočnosťou prešiel takto diablovi cez rozum. Odkedy sa rozoznievali v meste tóny čarovného zvona, mestu sa vyhýbali choroby, vojny a nešťastia. Jedinému, čomu však zvon nedokázal zabrániť, bola ľudská hlúposť a chamtivosť. Tá nakoniec zvonára umorila až k smrti. Pri zvonárovej poslednej ceste, bijúcemu čarovnému zvonu prasklo a odpadlo srdce. Prerazilo všetky drevené poschodia veže a zaborilo sa hlboko do zeme, v ktorej bolo odliate. Akoby aj jeho srdce chcelo byť v zemi pri tom zvonárovom. Nejeden zvonár z celej krajiny sa snažil odliať zvonu nové srdce, ktoré by ho opäť rozozvučalo . Všetky srdcia však pri prvom údere o veniec zvona praskli a odpadli. Zvon od smrti zvonára už nevydal ani jeden tón a mesto odvtedy zažilo veľa vojen, hladomorov a nešťastia.
Zazvonil zvonec a hlúposť s chamtivosťou v nejednom meste prekvitajú až dodnes.
Zazvonil zvonec a hlúposť s chamtivosťou v nejednom meste prekvitajú až dodnes.
S prianím pekného dňa a chutného nedeľného obeda ORAVAK.
Komentáre
Pěknej příběh jsi vymyslel.
Vymejšlím taky pohádky. Jenže moc se mi nedaří. Když jsme byli kupříkladu na lovecké chatě, tak jsem se vobětoval, že uspím děti, aby se mohli vostatní užít.Řvaly jak kdyby nebyly v chráněný krajinný oblasti a plašily lesní zvěř.
Maminky mě pak skoro do rána honily po lese jako divou zvěř:-)))
Ale mě nedostaly, háááááá:-)))
uspávať deti na chate
poucne
pravdiva rozpravka
Hani, nediv se,prosím Tě pěkně!
Bráchu skoro bráchu zavřeli kvůlivá aeroflotu, když jsme v Praze klekli Rusáky! A potom už jen skoro samá tragédie.
Každej hokej nemusí, někdo golf, někdo vodní pólo.
hanka
Oravak...
uhm,