oravak

Varím a stále tomu jedlu nejaká chuť. Ahááááááááá , okrem sladkej, slanej, horkej a kyslej chuti som zabudol na tú piatu chuť a to je E621. Ako som na to mohol len zabudnúť na tú glutamanovú. Stačilo nabrať len malú lyžicu vegety, alebo použiť bujón a môj jazyk okamžite spoznal príjemnú chuť. Glutaman sodný totiž dodáva jedlu ten pravý šmrnc. Nielen polievkam uvarených z bujónu, prípravok E621 sa používa aj v ďalších priemyselne vyrábaných potravinách a tiež v rôznych dochucovadlách, ktorých má väčšina gazdiniek v kuchyni. Veľké množstvo je ho napríklad v sójovej omáčke. E621 dodáva mäsitú chuť gulášom alebo omáčkam, zlepšuje aj chuť varenej zeleniny. Lenže tú príjemnú chuť nedodáva  mäso, ako sa nám snažia vsugerovať výrobcovia, ale veľmi rozšírená chemikália glutaman sodný E621. Hlavnou súčasťou bujónových kociek nie je mäsový, alebo zeleninový výťažok, tých tam sú tak 2-3 percentá. Hlavnou zložkou je 50 až 60 percent soli a práve 10 až 15 percent glutamanu sodného . Och aké zdravééééééé.

Glutaman sodný ako prvý identifikoval v roku 1908 ako základnú chuťovú zložku riasy Laminaria japonica profesor Kikunae Ikeda z Tokijské univerzity. Až do 2. svetovej vojny sa glutaman používal iba v ázijskej kuchyni. Počas bojov v Pacifiku však americkí vojaci zistili, že ukoristené japonské konzervy sú oveľa chutnejšie ako ich domáce a potom to už začalo.

Glutaman sa síce bežne vyskytuje vo všetkých rastlinách a živočíchoch, veľa je ho napríklad v hubách, niektorých syroch alebo paradajkách. Priemyselná výroba  ho získava  z cukrovej repy alebo trstiny a dodala mu patričného chuťového využitia. Ako napríklad v niektorých našich reštauráciách práve tento „všeliek“ na nechuť  môže zakrývať to, že jedlo nebolo pripravené z príliš kvalitného mäsa.

Táto chemikália nemá práve najlepšiu povesť, ale zatiaľ chýbajú presvedčivé dôkazy o jej škodlivosti. Zdravotníci ju neodporúčajú najmä malým deťom a tehotným ženám. Ani rozsiahla štúdia pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie a Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo v roku 1987 žiadny negatívny vplyv glutamanu na ľudské zdravie nepotvrdila. V posledných rokoch sa prísne pravidlá pre používanie glutamanu sodného zmäkčujú a je na nás, či  sa budeme napchávať nejakou chémiou. Ako bezproblémová hranica uvádza 120mg/kg hmotnosti človeka.

Tu ma napadá, že aká je slovenská kuchyňa úžasná. Nedovolí si svoje chutné jedlá, ako bryndzové halušky, strapačky s kapustou a podobne zasra.... nejakým E621. Aspoň ja sa držím tradičných receptov slovenskej kuchyne bez chémie. A ako ste na tom vy?