oravak

Pamätám si, že drevená kadibúdka u starej mamy bola z vnútornej strany polepená všelijakými novinami, aby cez rozsušené dosky dnu nefúkalo, nepršalo a nesnežilo. Farebné stránky časopisov boli pre mňa vždy zdrojom informácií a cestovateľských zážitkov . Najťažšie sa však asi čítali za chrbtom., lebo tam hrozilo, že sa nenávratne stratím v čiernej diere plnej ho... . Niekedy som od dlhého čítania vychádzal z toho zázračného  zariadenia taký pokrútený, že mi vyľakaná starká dávala za hrsť živočíšneho uhlia v obave, že ma krúti od preháňania. Najhoršie to bolo asi cez zimu, kedy som sa venoval len krátkym správam, lebo v 30 stupňových mrazoch rýchlo omŕzalo všetko odhalené a môj pobyt tam prezrádzalo hlavne hlasné cvakanie zubov. Hlad po informáciách rástol každým dňom a časom som zistil, že ak po potrebe použijem stránky zo steny, tak ich nahradia novými , čo bolo zdrojom nových informácií. Pravdu povediac ten hladký voskový papier sa len po zadku kĺzal a neplnil svoju očistnú funkciu, ale chápal som to ako daň za nové informácie. A takto  som ja poznával svet plný smradľavých zážitkov priamo z nášho hajzľa a to mi bolo akoby prípravou na súčasnosť.

Dnes ma už v žiadnom prípade   nemôžu prekvapiť výroky našich politikov ako„Pôjdeš do basy, ty hajzel!“ a im podobné, lebo ten parlament mi tak trochu pripomína ten náš hajzlík.               

Neužitočných informácií je tam mnoho a smradu tiahne  odtiaľ veru poriadne!