oravak

Počas policajnej hliadky som chvíľu z diaľky pozoroval, ako sa matka so slzami v očiach rozprávala so svojim asi desaťročným synom, ktorý na ňu neustále kričal . V tej chvíli som sa rozhodol pomôcť bezradnej matke a pristúpil som k nim. „ Ako sa to rozprávaš s mamičkou?"  „Veď som nič nepovedal," zamumlal chlapec. "Lenže ona ma stále naháňa do práce a do učenia a sama nič nerobí ..." "Prepáčte, prosím," stúpla si zahanbenie matka pred syna. "Nevie o čom hovorí. Som chorá a on to ešte nechápe. " "Ale otec to chápe!" Strčil syn do matky. "Odišiel od nás len preto, že si stále plakala, že chodí do krčmy a robí dlhy! A pritom správny chlap musí chodiť do krčmy ...!"

"Počúvaj mladý muž," vzal som chlapca za ramená. "Na to, čo má správny chlap robiť a čo nie, prídeš raz sám. Ale vedieť to , že s mamou sa hovorí slušne, by si mal vedieť už teraz, nie!? Kto chodí do práce, aby si mal všetko čo potrebuješ? Kto ti perie, zašíva, varí, upratuje?" .

Naše pohľady sa stretli. Ten detský plachý a môj  prísny, ale chápajúci , že tento chlapec naozaj za nič nemôže. Ten, ktorý by tu mal stáť na  miesto neho na pranieri, ani nevie ako takto zabil chlapcovi detstvo.  

"Vieš chlapče," stisol som mu jemne plece. "Správny chlap by  sa mal k žene chovať vždy slušne. A ty predsa chceš byť správny chlap, nie? "

Chlapec  stisol pery do úzkej linky, podal mi ruku, otočil sa na päte a zobral matku za ruku.

Ďalšia matka skúšaná životom a on predčasne dospelý, kráčali ústrety krutému svetu.